Obdobie polinóz (alergia na peľ) trvá väčšinovú časť kalendárneho roka. Výnimku predstavujú mesiace november a december, kedy sa v ovzduší nachádza iba minimálne množstvo peľových alergénov. Neznamená to však, že sa v našom prostredí nenachádzajú žiadne alergény – môžeme byť alergickí aj na spóry plesní, prach alebo roztoče. V nasledujúcich riadkoch sa však zameriame na kalendárny prehľad alergénov, ktorých pôvodcom sú rastliny, nakoľko tvoria najpočetnejšiu skupinu alergénov. Tieto alergény z kategorického hľadiska delíme na dreviny, trávy a byliny.
Dreviny
Vo všeobecnosti sa zimné a jarné obdobie spája skôr alergiami na rôzne dreviny, keďže tie v tomto období kvitnú najviac. Koncom januára sa k životu prebúdzajú liesky a jelše. V prípade liesky si treba dávať pozor aj na možnú intoleranciu na lieskové orechy. Z neskorších drevín je pomerne agresívny alergén brezy, ktorý sa podobá niektorým potravinovým alergénom (jablko, mrkva, zeler, mandle a i.) – skrížené alergické reakcie. Za slabé alergény z kategórie drevín sú považované ihličnany a ovocné stromy.
Trávy
Sezóna tráv trvá spravidla od mája do septembra, avšak niektoré alergény sa môžu v ovzduší pohybovať už v apríli. Jar a leto by sa dali považovať za najsilnejšie obdobia z hľadiska výskytu peľu v ovzduší, berúc do úvahy aj to, že na jar ešte stále kvitnú niektoré dreviny a z niektorých bylín tiež začínajú zakvitať prvé druhy. Alergény pochádzajúce z tráv zaraďujeme medzi najčastejšiu príčinu alergickej nádchy, v krajných prípadoch atopickej astmy.
Byliny
Byliny začínajú zakvitať zhruba v rovnakom období ako trávy, avšak niektoré z nich kvitnú až do jesene. Príkladom takýchto bylín, ktoré sa zároveň považujú aj za agresívne alergény, sú palina pravá a ambrózia. Neliečená alergia na tieto byliny môže časom prerásť až do bronchiálnej astmy, hlavne u jedincov s genetickou predispozíciou.
Čo tieto alergény spôsobujú?
Spomenuté dreviny, trávy a byliny do ovzdušia uvoľňujú peľové zrná obsahujúce špecifické alergény. Peľové zrná sú veľmi malé a počas toho ako poletujú v ovzduší je úplne bežné, že ich vdychujeme. Alergén tak pristane na sliznici dýchacích ciest a u niektorých ľudí vyvolá alergickú reakciu, najčastejšie vo forme alergickej rinitídy (horné dýchacie cesty) alebo v niektorých prípadoch vo forme bronchiálnej astmy (dolné dýchacie cesty). Okrem nádchy a problémov s dýchaním peľ častokrát zasahuje aj oči, čo vyvoláva svrbenie, bolesti či slzenie.
Liečba
Ak si myslíte, že ste precitlivení na nejaký alergén, navštívte svojho lekára, ktorý vám môže predpísať antihistaminiká. V rámci prevencie, ale aj počas akútneho stavu odporúčame používať očné kvapky proti alergii Vividrin ectoin*, ktoré na oku vďaka svojmu zloženiu vytvoria ochrannú vrstvu hydrokomplex, ktorá zabraňuje vstupu ďalších alergénov do oka. Obsiahnutá kyselina hyalurónová zvlhčuje a hydratuje oči a tým prináša úľavu od svrbenia či slzenia. Vzhľadom na prírodné zloženie zdravotníckej pomôcky Vividrin ectoin* môžete kvapky použiť počas dňa tak často ako potrebujete. Vďaka špeciálnemu uzáveru môžu byť kvapky bez konzervačných látok, čiže ich môžete používať až 6 mesiacov od otvorenia. Okrem očí si môžete preventívne ochrániť aj nosovú sliznicu. Použite nosový sprej Vividrin ectoin*, ktorý zmierňuje svrbenie a výtok z nosa (nádchu), kýchanie a upchatý nos. Znižuje škodlivé vplyvy alergénov z ovzdušia a iných vzdušných častíc. Nosový sprej Vividrin ectoin* tiež obsahuje prírodnú molekulu ectoin, ktorá chráni bunky, potláča zápal a stabilizuje bunkovú membránu.
*Zdravotnícka pomôcka. Pozorne si prečítajte informáciu pre používateľa